Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Oficiálna stránka obce DežericeHľadať
 
 

Aktuality a informácie

Ako pripraviť rodiča a dieťa na škôlku?

1.

Rodič sa musí v prvom rade pre vstup do škôlky pevne rozhodnúť. Zvážiť všetky pre a proti, emocionálnu zrelosť svojho dieťaťa a rodinnú situáciu. Rozhodnutie o umiestnení dieťaťa do škôlky by malo byť dostatočne pevné. Ak to tak nie je, dieťa veľmi rýchlo vycíti  slabosť svojho rodiča a hladký prechod do škôlky sa nepodarí.

2.

Deti majú tendenciu báť sa nových vecí, keby to tak nebolo, nebolo by to v poriadku. Z toho dôvodu rodič nemôže od dieťaťa očakávať, že nástup do škôlky prebehne hneď úplne hladko, bez plaču a možných scén v šatni, či pri dverách triedy. Naopak, rodič musí rátať s emocionálne náročnými situáciami v prvé dni, možno aj týždne. Je jasné, že situácia je ťažká pre obe strany.

3.

Rodičia by sa mali pripraviť na to, že im bude ťažko a je to v poriadku. Dôležité je nezneistiť dieťa. Rodičia sú tí, ktorí to musia  ustáť. Nedať na sebe znať citové rozpoloženie.Tu sa vždy odporúča rodičom, obmedziť pohyb v škôlke na minimum, aby nebol čas na vyjednávanie. Väčšinou ranná kritická situácia  rýchlo pominie a dieťa pri hre zabudne na „svoje trápenie“.

4.

Rodič by mal k inštitúcii a personálu, ktorému zveruje svoje dieťa získať dôveru. Získanie dôvery k inštitúciu výrazne napomáha celému adaptačnému procesu, preto je dôležité sa s rodičmi vopred stretnúť, umožniť im spoznať prostredie škôlky, personál, odpovedať na ich otázky, eliminovať ich obavy a uistiť ich o pozitívnom vývoji udalostí.

5.

Rodič by mal dieťa zvykať na čas bez neho. Pred nástupom do škôlky by malo mať dieťa skúsenosť  pobytu s inou dospelou osobou, napr. pestúnkou alebo starou mamou. Rodič by mal dieťa zvykať na detský kolektív návštevou ihrísk alebo detských kamarátov. Deti, ktoré majú túto skúsenosť za sebou, lepšie vnikajú do kolektívu v materskej škole.

6.

Rodič by mal dieťaťu veľa o škôlke rozprávať, vzbudzovať v ňom zvedavosť a motivovať ho. Odporúčajú sa knižky o škôlke, opakovaná návšteva škôlky v čase hier na dvore vonku. Dieťa sa môže nenásilnou formou prísť na chvíľu v sprievode mamy opakovane pohrať. Tak postupne spozná prostredie a budúcu učiteľku. Keď  potom príde do škôlky naozaj, nebude v úplne novom prostredí a jeden z mnohých stresujúcich faktorov (neznámosť prostredia) nemusí tak intenzívne pôsobiť.

7.

Rodič by mal na tomto významnom akte veľmi intenzívnespolupracovať  s personálom škôlky, ale aj naopak personál by mal dobre počúvať rodiča. Na rodičovské schopnosti  a intuíciu netreba zabúdať, nie nadarmo sa hovorí, rodič je najlepší odborník na svoje dieťa, pretože ho najlepšie pozná a múdry personál v škôlke rodičovi načúva.

Nájdenie optimálnej spolupráce, vzájomnej podpory môže veľmi významne napomôcť spoločnému cieľu, čo najhladkejšiemu začleneniu dieťaťa do kolektívu.

 

 

 

 

 

 

 

 


 

RADY PRE RODIČOV

ŠKOLSKÁ ZRELOSŤ

Každé dieťa, ktoré ku 1. septembru dovŕši šesť rokov, by malo byť zapísané do prvého ročníka. Doba nástupu do školy nie je stanovená náhodne. Vo veku 6-7 rokov dochádza u dieťaťa k významným vývinovým zmenám, ktoré sú podmienené zrením a učením. Celý článok venovaný školskej zrelosti si môžete prečítať kliknutím na tento odkaz -

AKO ZLEPŠIŤ IMUNITU DIEŤAŤA

Dávame do pozornosti rodičom materskej školy, že na nástenkách v šatniach je informácia o príčinách, dôsledkoch a prevencii, či liečení ochorení horných dýchacích ciest u detí v predškolskom veku. Pre získanie ďalších informácií kliknite na link www.primar.sme.sk kde nájdete aj ďalšie články o zdraví a zdravom spôsobe života. Tento konkrétny článok je uvedený pod názvom AKO ZLEPŠIŤ IMUNITU DIEŤAŤA..

ADHD - HYPERKINETICKÁ PORUCHA POZORNOSTI A AKTIVITY

Staré názvy, s ktorými sa môžete stretnúť: ľahká mozgová dysfunkcia (LMD), hyperkinetický syndróm, drobné mozgové poškodenia, porucha pozornosti s hyperaktivitou. ADHD predstavuje súbor odchýlok od klasického správania, ktoré majú neurobiologický základ. Ide o oslabenie nervovej sústavy a jej malé poškodenia, vďaka ktorým sa mentálne funkcie nevyvíjajú rovnomerne. Celý článok -

KLAMSTVO V PREDŠKOLSKOM VEKU

V predškolskom veku sa deti učia rozlišovať skutočnosť a fantáziu. Často preháňajú, pretože im chýba odhad reálneho množstva, rozsahu, trvania a pod.. Majú problém odlíšiť prianie od reality, najmä ak si niečo veľmi želajú (pr. to je moja lopta...). Tomu sa ešte nedá hovoriť klamstvo. O klamanie ide až vtedy, keď dieťa vie, že to pravda nie je, a predsa to tvrdí. Prvé skutočné klamstvá sa objavujú okolo 2. – 3. roku – je to individuálne a dieťa sa v tom postupne zdokonaľuje. 
Celý článok -

 


 

Zápis detí do ZŠ

 

Ako rodič pri výbere školy určite budete zvažovať pre vás dôležité aspekty.


Na čo sa opýtať:


Informujte sa na škole osobne, telefonicky alebo počas Dňa otvorených dverí  na to, čo je pre vás dôležité.

 

Otázky:


• vyučujúci/a - kto bude vyučovať prvákov (využite možnosť osobného stretnutia sa)
• koľko žiakov maximálne bude v jednej triede, koľko prvých tried sa otvorí, resp. je škola ochotná otvoriť
• či v treťom ročníku zlučujú triedy (a z 22 žiakov je zrazu 35),
• či sa striedajú učitelia na predmety už prvom ročníku (pozor na kvalifikáciu),
• koľko domácich úloh deti dostávajú (tu sa školy veľmi líšia), či majú aj stanovený deň bez domácich úloh
• kde sú šatne, jedáleň, telocvičňa a záchody a v akom sú stave (mnohé školy rekonštruovali),
• aká je ponuka mimoškolskej činnosti, teda záujmové krúžky, doplnkové jazykové kurzy (napr. vyťaženým rodičom pomôže krúžok priamo v budove školy),
• kde je najbližšia ľudová škola umenia, či nejako spolupracujú zo ZŠ,
• kto vyučuje cudzí jazyk a na akej úrovni, delia sa deti do menších skupín,
• od ktorého ročníka majú deti k dispozícii počítač, internet, alebo či priamo prebieha výučba niektorých predmetov s pomocou internetu,
• koľko žiakov sa dostalo z danej školy na 8-ročné gymnázium, gymnázium, SŠ s maturitou, atď. (napovie to o úrovni školy),
• či spolupracuje škola so psychológom, liečebným pedagógom (dôležité pri prípadnom podozrení na poruchy učenia),
• či ponúka plavecký, korčuliarsky, lyžiarsky výcvik, školu v prírode,
• či má škola „družbu“, teda prípadnú možnosť výmenných (zahraničných) pobytov,
• aké projekty na škole bežia (napr. „Zdravá škola“, preventívny protidrogový, športový...),
• na čo všetko treba ročne doplácať.

 

 

Na zápis si nezabudnite

• OBČIANSKY PREUKAZ,
• RODNÝ LIST DIEŤAŤA,
• a najmä - hlavne DIEŤA.

 

Ako zápis prebieha

 

Počas zápisu na väčšine škôl pedagóg chvíľu hravou formou pracuje s dieťaťom (či rozozná, farby, základné geometrické tvary, pomerové množstvo, veľkosť, prípadne kreslí obrázok, alebo rozpráva podľa obrázku, recituje básničku, alebo spieva pesničku). Ide o orientačné posúdenie spôsobilosti dieťaťa na školu.
Rodič vyplní potrebné tlačivá s údajmi o dieťati a dostane základné informácie, čo je potrebné v septembri prváčikovi zakúpiť, prípadne zaplatí príspevok na učebné pomôcky.

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

Sopľavý do škôlky? No a čo?
Autor: Petra Polovková

K napísaniu tohto článku ma vyprovokovalo niekoľko článkov na slovenskom internete, ktoré na tému posielania sopľavých detí do škôlky majú výlučne zamietavý/ negatívny postoj. Teda opačný názor ako je ten môj.
Je prirodzené, že sa mamičky starajú a chcú pre svoje dieťa to najlepšie.
Keďže som nenašla článok prezentujúci pozitívny postoj, rozhodla som sa prispieť touto výpoveďou a pomôcť mamičkám prehodnotiť, či to, čo robíme, je naozaj dobré pre budúcnosť nášho potomka.


Na čo sa matky zväčša sťažujú:
1. Keď je dieťa choré, musím si brať OČR-ku
2. Moje dieťa je týždeň v škôlke a 3 týždne doma
3. Ostatné mamičky neberú ohľad a obmedzujú ma tým, že donesú sopľavé dieťa do škôlky.
4. Nechápem matku, ktorá dá choré dieťa do škôlky
5. Radšej dám dieťa do kolektívu čo najneskôr, lebo čím je dieťa staršie, tým lepšie zvládne nákazy
6. Najčastejšie sa sťažujú matky 3 ročných detí.

Na úvod trochu metafory
Detská imunita je ako nepopísaný papier. Neskúsená. Samá teória (genetické informácie), no žiadna prax. Čerstvo naverbovaný vojak s malou pištoľkou. Ide okolo bacil – pif paf. Ide okolo celá kolóna – na to už treba stratégiu, taktiku.
Ak vojak Imunita úspešne vybojuje vojnu, je povýšený. (Podotknem, že je povýšený len v prípade, ak namiesto neho nevelí generál Antibiotikum.) Slobodník Imunita si zapíše do svojej kroniky, akým spôsobom bojoval s nepriateľom č.1. Ak v budúcnosti stretne toho istého nepriateľa, iba nalistuje v kronike príslušnú stranu.
Ak chceme, aby z nášho dieťaťa vyrástol silný dospelý jedinec, je lepšie, ak jeho Imunita má čo najvyššiu vojenskú hodnosť. Nuž a tú hodnosť získa len vo vojne.
Na podobnom princípe si doktori myslia, že funguje očkovanie. Telo nakazíme oslabeným vírusom, vojak Imunita absolvuje vojenské cvičenie (žiadna skutočná vojna) a v niektorých prípadoch mu to stačí na povýšenie.
Z toho podľa mňa vyplýva, že je dobré, ak dieťa prekoná čo najviac ľahkých chorôb, na ktoré už neskôr bude pripravené.
Mamičky na Slovensku často nerozlišujú medzi tým, čo ja nazývam ľahkou chorobou, ako sú soplíky, alebo zvýšená teplota deň-dva, pričom sa z toho dieťa dostane samo iba s vitamínmi a teplým čajíkom, prípadne sirupom proti kašľu, a potom naozajstné, v mojom ponímaní vážnejšie choroby, kde dieťa leží s teplotami v posteli aj týždeň, zhoršuje sa to, jeho imunita si s chorobou evidentne nevie poradiť a treba nasadiť lieky.

Trochu mamičkovskej starostlivosti
Niektoré mamičky svoje dieťa chránia až príliš. Až do takej miery, že do 3 rokov jeho Imunita ani nezakopla o žiaden bacil. Nejednu mamičku som počula chváliť sa, že jej dieťa ešte nikdy nebolo choré. Nuž ale takým niečím sa chváliť??? Ja by som sa na jej mieste skôr obávala, lebo všetky tie choroby ju ešte len čakajú.
Pozn.: Zrejme existujú deti, ktoré naozaj nie sú chorľavé (ale to asi nie je prípad našich sťažujúcich sa mamičiek). Aj takéto deti si musia zvyšovať vojenskú hodnosť, zvládajú to však bez príznakov.
Spomeniem jeden paradox – matky kľudne zaočkujú dieťa proti 6 vážnym chorobám naraz už v 3. mesiaci, no obyčajnej nádche všemožne bránia celé 3 roky.
Ukážem jeden príklad potiahnutý do extrému. Čo keď si jedna starostlivá mamička povie, že  nedá dieťa do škôlky? V šiestich rokoch sa potom bude chváliť na ihrisku, že jej dieťa ešte nebolo nikdy choré. Nastúpi do školy, neskúsený vojak nezvládne ten nápor nových bacilov, dieťa bude každý týždeň choré a nenaučí sa poriadne čítať a písať.
Môj záver je taký, že je lepšie, ak má dieťa ľahké choroby priebežne počas celého roka. Sople počas väčšej časti zimy nie sú žiadnou katastrofou. Dieťa je dobré otužovať –t.j. chodiť von za každého počasia, nie úplne naobliekaní (tak ako rodič, alebo menej, nikdy nie viac vrstiev), nemať doma sterilne čisto, normálne s dieťaťom chodiť do spoločnosti, nechrániť ho od každého dieťaťa či dospelého s nádchou... a ideálne je popritom dojčiť, takže imunita dieťaťa je podporovaná ešte imunitou matky.

Trochu z našich škôlok
Choroby (vážne aj ľahké) majú inkubačnú dobu a deti môžu byť prenášačom a ani o tom nevedia. Zároveň nie každý, kto je prenášačom, na tú chorobu aj ochorie (napríklad ak ju už v minulosti prekonal). Takže super striktná škôlka môže mať polovicu deti "nakazených" ale sa to nijako neprejaví, alebo sa to prejaví až o 3 dni.
Dieťa, ktorého imunitný systém je zdravý, silný, a hlavne vycvičený, aj prípadnú nákazu od sopľavého kamaráta zvládne bez príznakov, prípadne tiež "len" so soplíkmi. Naše neskúsené dieťa si to samozrejme musí "vyležať" doma. Ale POZOR! To nie je chyba sopľavého kamaráta, že nás nakazil. To je chyba naša, že sme sa nenaučili brániť!
Trochu o nás dospelých
Keď má dospelý človek sople, alebo nejakú ľahkú nádchu, berie si hneď PNku? Určite nie. Dá si Coldrex, Ibuprofen, Strepsils prípadne iné lieky z reklamy a v pohode čaká na zastávke na autobus, alebo ide na hokej, ale hlavne ide do roboty! Poslal niekedy niekto štátnu hygienu na svojho zamestnávateľa kvôli častej nádche?
Má niekto pocit, že dospelí sú tiež 1 týždeň v robote a 3 týždne doma? Má niekto pocit, že dospelý človek sa o seba stará lepšie, ako matka o dieťa? Je viacej vitamínov, má pravidelnejší spánok, chodí pravidelnejšie von na prechádzky, má pravidelnejšiu stravu? Hlavný rozdiel je vo vojenskej hodnosti Imunity.


Na záver trochu filozofie
Moje odpovede mamičkám v tých "opačných" článkoch:


1.  S OČR  treba rátať. Mamičky, ktoré idú pracovať hneď, ako dieťa nastúpi do škôlky, jednoducho musia s častými OČR-kami počítať. Alebo môžu svoje dieťa viac vystavovať bacilom, kým sú ešte na materskej. Tipy, ako na to:
• dajte dieťa do jasličiek, ak nie na celý, tak aspoň na skrátený úväzok, alebo
• nájdite si opatrovateľku takú, ktorá opatruje spolu aspoň 3 deti a dohodnite sa s ostatnými mamičkami, že nebudú izolovať sopľavé deti, alebo
• chodievajte do detských centier (materské centrum, rodičovské centrum) a nepozerajte sa krivo na mamičky sopľavých detí, alebo
• choďte na návštevu k sopľavému kamarátovi a nevyhovárajte sa, že radšej o týždeň.


2.      Ak je dieťa doma 3 týždne, tak mi napadajú dve možnosti:
• Matka si len myslí, že by mal byť doma, kým sa nevyliečia všetky soplíky úplne. Podľa mňa je to však zbytočné, je to spôsob výchovy tej matky a nie je dôvod sťažovať sa okoliu a škôlke.
• Dieťa je naozaj vážne choré. Ak je dieťa naozaj vážne a ťažko choré každý mesiac, zrejme má zníženú imunitu. Také dieťa by som nedala do škôlky. Veď by som riskovala jeho zdravie a neprimerane zaťažovala jeho imunitný systém!


3.      Otázka je, kto obmedzuje koho? Podľa mňa som obmedzovaná ja tými "opačnými" mamičkami a ich požiadavkami na sterilitu prostredia.


4.      Soplíky (akejkoľvek farby) nie sú vážna choroba. Sopľavé deti dokážu celé dni behať a nezastaviť sa. V minulosti to bolo také bežné, že sa doteraz hovorí "Ty sopliak" v zmysle ty krpec, malé decko. Nie je dôvod dieťa obmedzovať a brániť mu hrať sa v škôlke. Je to len a len na súkromnom rozhodnutí matky, či vystaví svoje soplíkaté dieťa ďalším možným bacilom. Ostatné matky do jej rozhodnutia nemajú čo zasahovať.
Tip na test, ako zistiť, či je to vážna, alebo ľahká choroba:
Choďte na návštevu ku kamarátke. Predo dvermi poriadne vyfúkajte dieťaťu sople. Ak po najbližší cencúľ pod nosom kamarátka nič nezistí, tak je to ľahká choroba a netreba nič riešiť. Ak kamarátka uvidí, že niečo nie je v poriadku i bez soplíkov, tak to už je asi vážne.


5.      Úspešnosť Imunity nezávisí od veku, ale od POČTU prekonaných chorôb. Je lepšie začať priebežne a pomaly už pred škôlkou, ako neskôr a návalovo.


6.      Najvyššia pravdepodobnosť je, že sa budú sťažovať matky 3 ročných detí, a nie napr. 5 ročných detí, ktoré to už majú za sebou. Keby na Slovensku trvala rodičovská dovolenka 4 roky, tak sa budú sťažovať mamičky 4 ročných detí. Keby trvala rodičovská dovolenka 2 roky, tak sa budú sťažovať mamičky 2 ročných detí.
Často sa stáva aj prípad, že mamička dá 1 ročné dieťa do jasličiek, to má samozrejme stále soplíky, a mamička sa sťažuje. Potom príde škôlka, a mamička je hrdinka, že jej dieťa je zdravé a ostatné mamičky jej závidia. Potom prinesie bocian druhé dieťa a "poučená" mamička ho už nedá do tých hrozných jasličiek, ale až rovno do škôlky. A potom sa veľmi čuduje, že jej dieťa je stále choré.
Netvrdím, že všetky matky majú nosiť do škôlky soplíkaté deti. Ak matka vidí, že jej dieťa to ťažšie znáša, že potom nachytá ďalšie choroby, tak ho samozrejme do škôlky nedá. Ale ak matka vidí, že jej dieťa nemá absolútne žiaden problém, nech ho kľudne do škôlky dá. Cieľom tohto článku je poukázať na to, že nemáme kritizovať matky za ich rozhodnutie.
Čo si má počať chúďa riaditeľka, keď na jednej strane ju žiadajú o prísnosť, a na druhej strane o zhovievavosť? Dalo by sa povedať, že väčšina prehlasuje. Kto je tá väčšina? Našťastie zdravé a silné deti. Veď kam by táto civilizácia spela, keby väčšia polovica detí bola chorľavá a so slabou imunitou, no nie?
Preto by som Vás chcela poprosiť, milé mamičky, skúste prehodnotiť svoj postoj k detským chorobám. A prípadne skôr, ako pošlete do škôlky štátnu hygienu.
 

 


 

Deti sa učia tomu, v čom žijú

 
Deti, obklopené neslobodou,
sa naučia byť nezodpovedné.

Deti, ktoré sa môžu
slobodne rozhodovať,
sa naučia zodpovednosti.

 

Deti, obklopené kritikou,
sa naučia odsudzovať.

Deti, obklopené toleranciou,
sa naučia byť trpezlivé.

 

Deti, obklopené nepriateľstvom,
sa naučia bojovať.

Deti, obklopené podporou,
sa naučia mať dôveru.

 

Deti, obklopené strachom,
sa naučia byť bojazlivé.

Deti, obklopené prijatím,
sa naučia mať rady samy seba.

 

Deti, obklopené zosmiešňovaním,
sa naučia byť hanblivé.

Deti, obklopené uznaním,
sa naučia mať cieľ.

 

Deti, obklopené žiarlivosťou,
sa naučia závisti.

Deti, obklopené dôverou,
sa naučia spolupracovať.


Deti, obklopené zahanbovaním,
sa naučia cítiť vinu.

Deti, ktoré žijú ako deti vítané,
sa naučia nachádzať lásku.

 


 

Čo má prvák vedieť



Dostatočne zrelý školák podľa psychologičky Dagmar Kopčanovej by mal spĺňať viaceré predpoklady.

1. Dieťa pripravené na školu má mať dostatočnú slovnú zásobu, hovoriť čisto, zrozumiteľne, poznať svoje celé meno, adresu, členov rodiny, dni v týždni, ročné obdobia, základné farby, geometrické tvary, bežné zvieratá, rastliny, časti tela.

 

2. Dieťa by sa nemalo hanbiť nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými.

 

3. Má sa vedieť samo prezuť, obliecť, umyť, chodí na toaletu. Nerobí mu problém ostať chvíľu bez rodiča (niektoré školy to testujú tak, že pri zápisoch deti od rodičov zoberú a nechajú ich osamote pracovať v triede).


4. Pri príchode vie pozdraviť, pri stolovaní sa nerozptyľuje, vie si po sebe upratať hračky a nemá problém hračky požičať.

5. Vie sa sústrediť na jednu činnosť aspoň 20 minút a vie ju aj dokončiť. Vie rozoznať hru od povinnosti.

6. Dieťa pripravené na školu má vedieť správne držať písacie potreby, napodobiť tvary písma, geometrické tvary, nakresliť postavu človeka (s hlavou, krkom, rukami, nohami a bruchom). Malo by vedieť kresliť čiary, vlnovky, osmičky. Vyfarbiť obrázky, strihať, modelovať, navliekať korálky.

7. Problémom nemá byť skákať (aj na jednej nohe), behať, preliezať, chytať a hádzať loptu, skákať cez švihadlo, robiť kotrmelce.

8. Zrelé dieťa tiež pozná základné odtiene farebného spektra.

9. Vie sa orientovať v priestore.

10. Má vedieť počítať do 10, poznať číslice do 10 a vedieť ich priradiť k počtu. Taktiež priradiť počet predmetov k číslu, rozlúštiť ľahké matematické hádanky.


11. Chce sa učiť, má v zásobe celý rad otázok typu: prečo?

 


 

Ako zlepšiť imunitu dieťaťa

Ako zlepšiť imunitu dieťaťa


So školou a škôlkou prichádza detská nádcha a iné choroby. Čo robiť, aby vaše dieťa zostávalo doma v posteli čo najmenej?

Chorľavé, a tak aj v škôlke či v škole často chýbajúce dieťa je nočnou morou každého rodiča. Skúsenosti lekárov potvrdzujú, že v posledných rokoch často chorých detí pribúda, príčinou je obvykle porucha imunity. Čo však znamená často choré? Niektorí pediatri hovoria, že dieťa by malo asi štyrikrát do roka prekonať bežné ochorenie, aby sa jeho imunita posilňovala, pričom za bežné ochorenie považujú napríklad aj nádchu.

Prečo však mnohé deti začne príliš často trápiť kašeľ, nádcha či bolesti hrdla, keď nastúpia do škôlky alebo do školy? Na vine môžu byť aj rodičia. Najčastejšie chyby, ktorých sa dopúšťajú a vedú k zvýšenej chorobnosti, sa týkajú životosprávy detí. Alebo ak posielajú do kolektívu nedoliečené dieťa.

Aby sa počet ochorení nezvyšoval, môžete pre to sami čo-to urobiť. V prípade, že bežné opatrenia zlyhajú, mali by ste sa poradiť s pediatrom, ktorý môže odporučiť odborné vyšetrenie dieťaťa u imunoalergológa. Až ten v prípade potreby zvolí vhodnú liečbu.
Jeseň je obdobím, keď deti nastupujú do škôlky či školy a zároveň aj obdobím zvýšeného výskytu viróz a rôznych bakteriálnych infekcií. Dovtedy zdravé dieťa, ktoré sa pohybovalo iba v kruhu najbližšej rodiny, sa odrazu ocitne vo veľkom kolektíve. Tu sa dostane do kontaktu s preň novými baktériami a vírusmi. Začne byť choré, jeho telo si však v rámci prekonávania ochorenia posilňuje obranyschopnosť. Ak navyše dieťa príde späť do kolektívu nedoliečené, je oveľa náchylnejšie na opätovnú nákazu vírusovou alebo bakteriálnou infekciou. Lekári varujú, že škôlkar či školák potom naozaj môže ísť z choroby do choroby.


Všetkého veľa škodí
Avšak aj prehnaná starostlivosť a príliš úzkostlivá ochrana dieťaťa môže v konečnom dôsledku viesť k oslabeniu jeho imunitného systému.

Na jeseň a v zime často byty prekurujeme, čo imunite nesvedčí. Lekári odporúčajú ako optimálnu teplotu v spálni 18 stupňov a v ostatných miestnostiach bytu 22 stupňov. Suchý vzduch v prekúrených miestnostiach spôsobuje, že sa sliznica vysušuje a oslabuje sa aj jej lokálna obranyschopnosť. Tak sa zvyšuje aj riziko vírusových infekcií.

Pre imunitný systém dieťaťa nie je vhodné ani príliš sterilné prostredie. S používaním rôznych dezinfekčných a antibakteriálnych čistiacich prostriedkov to rozhodne netreba preháňať. O to viac sú deti náchylnejšie na rôzne ochorenia, keď prídu do kolektívu. Aj príliš prehnaná hygiena môže byť skôr na škodu. Niektorí pediatri napríklad neodporúčajú novorodencov kúpať častejšie ako každý druhý deň.

S antibiotikami opatrne
Deťom neprospieva ani pričasté užívanie antibiotík. Mnohí rodičia si neuvedomujú, že antibiotikami sa nelieči ani teplota, ani chrípka. Keďže pôsobia len proti baktériám, pri vírusových ochoreniach je ich užívanie zbytočné.

Užívajú sa v prípade, ak sa k vírusovej infekcii pridruží aj bakteriálna. Bežné ochorenia detí v predškolskom a školskom veku sú pritom až v 80 percentách prípadov vírusového pôvodu. Okrem toho mnohé antibiotiká môžu mať nežiaduce vedľajšie účinky. Ak už lekár vášmu dieťaťu antibiotiká naordinoval, dôležité je užívať ich podľa jeho odporúčania, liečbu neprerušujte ani neukončujte skôr, ako odporučil lekár. Ak býva dieťa príliš často choré, všeobecný lekár ho po zvážení zdravotného stavu môže poslať na vyšetrenie k imunoalergológovi.

 

Probiotiká sú nielen proti hnačke


Niektoré živé mikroorganizmy – probiotiká - sú veľmi dôležité pre imunitný systém. Na stenách čriev vytvárajú súvislý povlak, čím bránia kolonizovaniu čreva škodlivými patogénmi a ich následnému premnoženiu.

Vedci dokázali, že u dojčených detí sa v črevách vyskytuje oveľa viac probiotík ako u detí, ktorým sa podávala umelá výživa. V tejto súvislosti zaznamenali aj podstatne nižší výskyt škodlivých baktérií v črevách dojčených detí, čo malo za následok menej častý výskyt tráviacich ťažkostí.

Aj patogény sa v črevách dojčených detí vyskytovali v oveľa menšom množstve ako u detí s umelou výživou. Dojčené deti sú tak menej ohrozované infekciami tráviaceho traktu sprevádzanými častými hnačkami, dojčenie môže byť aj prevenciou vzniku Crohnovej choroby (chronický zápal tráviacej trubice) a podobne.

U starších detí pomáhajú probiotiká napríklad znižovať akútnu hnačku, ktorej dôsledkom je oslabený organizmus, strata minerálov, vitamínov a stopových prvkov.

Podľa odborníkov je však vhodné zaradiť do stravy malých detí probiotiká ako prevenciu aj pred možným vznikom astmy, alergií či potravinovej neznášanlivosti.

Užívanie probiotík je vhodné aj po liečbe antibiotikami. Probiotiká sa nachádzajú v prirodzenej strave, v kyslomliečnych výrobkoch alebo v kyslej kapuste, prípadne ich kúpite v lekárni ako výživový doplnok.

 

Čo ovplyvňuje imunitu detí


•Genetická predispozícia k niektorým ochoreniam a poruche imunity.
•Dojčenie – materské mlieko obsahuje látky, ktoré podporujú budovanie a dozrievanie imunitného systému dieťaťa až do piatich rokov.
•Umiestnenie do kolektívu - pediatri neodporúčajú umiestňovať dieťa do kolektívu pred dovŕšením tretieho roku života. Deti, ktoré nastúpia do kolektívu skôr a bývajú málo dojčené, bývajú aj častejšie choré.
•Zdravá životospráva – pestrá strava, bohatá na zeleninu a ovocie, dostatok pohybu a spánku.
•Vitamíny – pokiaľ má dieťa nutrične vyváženú a pestrú stravu, nie je potrebné, aby užívalo aj rôzne syntetické vitamíny. Ak však prekonalo nejaké ochorenie a je v rekonvalescencii, je vhodné dočasne podávať dieťaťu vitamínové doplnky, ktoré však nemajú nahrádzať pestrú stravu.


Ako podporiť imunitu


Základom správnej imunity detí je zdravá strava, dostatok pohybu na čerstvom vzduchu a dostatok spánku so skorým večerným zaspávaním. „Ak treba pridávať lieky na podporu imunity pre časté infekčné ochorenia horných a dolných dýchacích ciest, pediater, u ktorého je malý pacient v starostlivosti, je najkompetentnejšia osoba na výber vhodného lieku,” vysvetľuje internistka a klinická farmakologička Etela Janeková.

Aby vaše dieťa zvládalo pobyt v kolektíve bez zvýšenej chorobnosti, dbajte na:

•zdravú a pestrú stravu, bohatú na dostatok ovocia a zeleniny, s prevahou rastlinných tukov a bielkovín nad živočíšnymi,
•otužovanie dieťaťa sprchovaním vlažnou vodou, vhodné je aj plávanie,
•dostatok pohybu,
•na podporu imunitného systému sú vhodné aj pobyty pri mori, prípadne v soľnej jaskyni (treba sa poradiť s lekárom),
•miestnosti, v ktorých sa dieťa zdržiava, by nemali byť prekúrené, dôležité je časté vetranie,
•v čase chrípkovej epidémie sa vyhýbajte miestam, kde sa zdržiava veľa ľudí, ako sú napríklad kiná, nákupné centrá a podobne,
•v kritickom období zvýšte príjem vitamínov, osobitne C vitamínu, prípravkov na posilnenie imunity, napríklad z hlivy ustricovitej.

Pediatri odporúčajú:
•ak je to čo len trochu možné, deti do troch rokov by ste nemali umiestňovať do kolektívu,
choré dieťa treba poslať do kolektívu až po úplnom doliečení,
•nedožadujte sa silou-mocou liečby antibiotikami, nechajte rozhodnutie na lekárovi.


Čím najčastejšie trpia škôlkari a školáci a čo s tým


Zápaly horných dýchacích ciest

Obvykle ich spôsobujú vírusy. Častá je nádcha, vtedy dieťa nemá teplotu, nebolí ho hlava a z nosa mu vyteká vodový sekrét. Podávajte dieťaťu dostatok tekutín, vitamín C, na zmiernenie ťažkostí môžete použiť kvapky do nosa. Avšak pozor na ich nadužívanie i lehotu spotreby. Všetky prípravky aj pri lokálnej aplikácii majú v príbalovom letáku uvedený maximálny čas používania, ktorý treba dodržiavať. Ak sa spreje a kvapky napriek odporúčaniu používajú dlhšie, môžu poškodiť povrch sliznice a naštartovať chronický zápal.

V prípade komplikácií sa infekcia môže rozšíriť do vedľajších nosových dutín, stredného ucha, priedušiek alebo pľúc, sekrét je hustý, žltozeleno sfarbený a dieťa trpí bolesťami hlavy, teplotami a nadmernou únavou. Návštevu lekára v takom prípade neodkladajte.

Infekcia v mandliach

Nosohltanové a krčné mandle vytvárajú za normálnych okolností prvú obrannú líniu organizmu proti baktériám a vírusom. U starších batoliat a detí v predškolskom veku sa pri častých opakovaných ochoreniach môže v tomto tkanive usídliť infekcia. Dieťa má často nádchu, zle sa mu dýcha, môže aj horšie počuť. Takáto infekcia sa môže opakovane šíriť do oblasti stredného ucha a spôsobovať zápaly. Či mandle vybrať, alebo nie povie lekár, k zákroku sa vyjadruje aj imunoalergológ.

Hnačky

V mnohých prípadoch ich u detí vyvolávajú vírusy, no aj baktérie, predovšetkým salmonela. Ochorenie sa obvykle prejaví do dvoch dní po nákaze, v prípade salmonelózy to môže byť aj pár hodín.

Lekárka Etela Janeková vysvetľuje, že liečba hnačky sa v každom prípade začína diétou, čo znamená piť dostatok tekutín v podobe minerálok, čaju, a jesť sucháre, staršie pečivo, varenú ryžu, varené zemiaky, banán, strúhané jabĺčko. Diétu treba dodržiavať do prvej normálnej stolice a postupne pridávať potraviny. Posledné pridávame mliečne výrobky, ak po dvoch dňoch diéty hnačka pretrváva (čo je viac ako štyri až šesť riedkych stolíc denne) je vhodné navštíviť lekára a pátrať po príčine.

Pri liečbe hnačky možno využiť lieky, ktoré viažu nežiaduce látky v čreve a pomáhajú ich rýchlejšie vylúčiť z organizmu.

Ochorenia s vyrážkami

Ovčie kiahne – patria k najčastejším infekčným ochoreniam. Dieťa sa najčastejšie nakazí v škôlke alebo škole. Ochorenie sprevádza výsev pľuzgierikov, ktorý trvá asi týždeň. Zhruba po 10 dňoch, keď prasknú posledné pľuzgieriky, dieťa prestáva byť nákazlivé a získava aj doživotnú ochranu pred nákazou. Treba dbať na to, aby si vyrážky neškriabalo. Deti, ktoré majú závažné poruchy imunitného systému, je možné očkovať.

Šarlach – spôsobuje ho streptokok, ktorý je aj pôvodcom hnisavej angíny. Do dvoch až štyroch dní po nákaze sa u dieťaťa objaví zvýšená teplota, bolesti hrdla, začervenaný jazyk a zdurené krčné uzliny. V oblasti brucha, vnútornej strany stehien a slabín sa vyhodia drobné vyrážky. Veľmi dôležité je včas začať s liečbou antibiotikami. Ak sa šarlach nelieči, môžu byť postihnuté obličky a srdce.

Zápal mozgových plien – pôvodcom ochorenia môžu byť vírusy, ale aj baktérie. U nás je prenášačom najčastejšie kliešť. Prvé príznaky sa zvyknú prejaviť do jedného – dvoch týždňov a sú rovnaké ako pri bežnej viróze – teplota, únava, bolesti hrdla, hlavy, niekedy hnačka. Po niekoľkých dňoch nastane zlepšenie a po krátkom čase sa prejavy opäť vrátia. Pre toto ochorenie je charakteristický dvojfázový priebeh, pri ktorom sa medzi oboma fázami ochorenia pacientovi zlepší stav. Po návrate z prírody preto dieťa vždy dôkladne skontrolujte, ak nájdete kliešťa, odstráňte ho správnym spôsobom. Pozor na bylinky
Ak je dieťa choré, rodičia s obľubou siahnu po voľnopredajných liekoch, výživových doplnkoch či prírodných liečivách, napríklad v podobe bylinných čajov.

Lekári však vystríhajú: všetko s mierou. Bylinné čaje, ktoré sa pripravujú deťom, nie je vhodné nechať dlho lúhovať, aby nevznikali silné koncentráty. Tie by mohli nepriaznivo vplývať na tráviaci a vylučovací trakt. Všetky voľnopredajné preparáty by sa mali deťom podávať až po konzultácii s pediatrom.


 

Ako sa chrániť pred chrípkou


Regeneračné centrum dňa 03/8/10 • Kategória článku: Chrípka,Ochorenia

 

Predkladáme Vám overené spoľahlivé postupy, ktorými je možné predísť všetkým formám chrípky, vrátane prasacej. Na prvom mieste by vždy mala byť prevencia. Okrem vyhýbania sa preľudneným priestorom, kde riziko vírusovej nákazy výrazne stúpa, nepodceňujeme ani správnu výživu.

Vírusom a baktériám nahráva predovšetkým kyslé prostredie nášho organizmu, preto je múdre udržiavať mierne zásadité vnútorné PH. Kontrolné lakmusové papieriky je možné zakúpiť vo vybraných lekárňach a zdravotníckych potrebách. Ku kyselinotvorným potravinám patrí najmä cukor a všetky rafinované a konzervované polotovary.

V období chrípok uprednostňujeme preto skôr čerstvú zeleninu a domáce ovocie. K vžitým mylným predstavám patrí, že našu imunitu posilnia umelé (syntetické) vitamíny a minerály. V prírode nenájdeme žiadneho živočícha, ktorý by sa živil anorganickými časťami. Kameňožrúti sú len v rozprávkach.

Telesnú i psychickú odolnosť naopak veľmi rýchlo zvýšia bylinky a včasné otužovanie. Najlepším prostriedkom pri vírusových útokoch akéhokoľvek pôvodu je extrakt z echinacei purpurovej – volanej jednoducho echinacea. Pri pocitoch, že na nás už niečo „lezie“ je dôležité tzv. akútne dávkovanie – 5 kvapiek extraktu (napr. Herba Vitalis) každú štvrťhodinu počas celého prvého dňa a na druhý deň už pokračujeme v klasickom dávkovaní.

Pri znížených vitálnych silách a zimnej únave môžem odporučiť výborný, čisto prírodný Dúhový elixír FRUCTAVIT, obsahujúci výťažky z arónie čiernej (jarabiny čiernej), čučoriedok, ostružín a čiernej ríbezle. Tento elixír neobsahuje žiadne pridané látky a môžu ho bez obáv užívať i deti a tehotné ženy.

Vynikajúcim prírodným prostriedkom na prevenciu chrípok je hubový elixír IMUNEX, obsahujúci okrem iného unikátne glukány. Pokiaľ podceníme prevenciu a chrípke podľahneme, rozhodne zostávame ležať v posteli a chorobu neprechodíme! Elixír IMUNEX je možné užívať aj priamo pri chrípke, v tomto prípade sa osvedčilo zrýchlené dávkovanie 6x denne 10 kvapiek a u detí 6x denne 5 kvapiek.

Autor: Martin Kolár


 

Memorandum dieťaťa

 


Nepoužívajte voči mne silu. To ma učí, že všetko sa dá dosiahnuť iba silou.


• Nerozmaznávajte ma. Viem veľmi dobre, že nemusím dostať všetko, čo chcem. Iba vás skúšam.

• Neprotirečte si. To ma mätie a núti ma vyhýbať sa.


• Nedávajte sľuby, ak ich nedokážete dodržať. To by podkopávalo moju dôveru vo vás.


• Nesnažte sa, aby som sa cítil menší než som.


• Nerobte za mňa veci, ktoré sám neurobím. Potom to zneužijem a naďalej vás budem zapriahať do svojich služieb.


• Nepripustite, aby sa venovalo priveľa pozornosti mojim "zlým zvykom" To ma iba povzbudí v nich pokračovať.


• Nenapomínajte ma pred ľuďmi. Budem na to lepšie reagovať, ak mi to poviete potichu v súkromí.

• Nesnažte sa diskutovať o mojom správaní ešte počas konfliktu. Vtedy vás vôbec nepočúvam.


• Nesnažte sa mi kázať. Boli by ste prekvapení, ako dobre viem, čo je dobré a čo zlé.


• Nesnažte sa, aby som cítil, že moje chyby sú hriechy. Musím sa učiť robiť chyby, bez nejakého pocitu, že nie som dobrý.


• Nechcite, aby som vždy vysvetľoval svoje správanie. Niekedy naozaj neviem, prečo som to urobil.

• Neochraňujte ma pred dôsledkami. Potrebujem ich poznať a získať vlastné skúsenosti.


• Neodstrkujte ma, keď kladiem otázky. Ak tak urobíte, zistíte, že som sa prestal vypytovať a že hľadám informácie niekde inde.

• Nebojte sa, že so mnou trávite iba málo času. Ráta sa mi, ak ho spolu vôbec trávime.

• Nezabúdajte, že sa mi nemôže dariť bez veľkého pochopenia a povzbudenia. Niekedy sa zabúda na pochvalu, hoci je poctivo zaslúžená. Na pokarhanie sa však nezabudne nikdy.

• Zaobchádzajte so mnou ako so svojim priateľom. Potom budem vašim priateľom aj ja.

________________________________________

 


 

Je vaše dieťa zrelé do základnej školy?

 


Skúste si odpovedať na tieto otázky:

Nezrelé dieťa je:


1. NEPOKOJNÉ – odbieha od činnosti, nevydrží sa dlhšiu dobu sústrediť


2. CITOVO NEZRELÉ – hneď sa rozplače pri lúčení od rodičov, pri neľahkom úkone


3. MUTISTICKÉ – odmieta hovoriť v MŠ, komunikuje len s rodičmi


4. ZAOSTÁVA – v grafickom prejave


5. MÁ NESPRÁVNY – návyk držania ceruzky


6. NEDOKÁŽE – zreprodukovať prečítanú rozprávku


7. TYKÁ – v kontakte s dospelými


8. NEDOKÁŽE – popísať dej na obrázku a rozvinúť ho


9. NEOVLÁDA – matematické pojmy / daj mi 3 ceruzky!, prines 5 kociek!/, nie je dôležité  mechanické myslenie


10. NIE JE SAMOSTATNÉ – v jedení, nedokáže správne používať príbor


11. NEMÁ ROZVINUTÉ – pojmové myslenie – zovšeobecnenie/ stolička, stôl je nábytok a naopak/


12. NIE JE SAMOSTATNÉ – vo veciach sebaobsluhy


13. NEVIE MANIPULOVAŤ – s predmetmi na základe predložiek / daj to nad, pod, vedľa, za, medzi.../


14. NEDOKÁŽE – urobiť riadne dané úkony a to: choď tam, dones to, urob to...



Ak väčšinu z toho Vaše dieťa nezvláda, mali by ste uvažovať o odklade školskej dochádzky

 

 

 

 

 

 

 


 


 

Rady pre rodičov


Vy zápasíte dvadsať minút s vaším trojročným potomkom, aby ste mu obliekli kabátik, ale jeho učiteľka  v materskej škole zvládne 21 detí (vrátane toho vášho) za menej ako tri minúty.


Aké je jej tajomstvo?


Samozrejme, čiastočne má výhodu, že nie je ich rodičom – i malé deti majú väčší rešpekt pred cudzími ľuďmi a dôsledkom je, že sa skôr nechajú vychovávať nimi ako vlastnými rodičmi. Ale tajomstvo nespočíva iba v tom. Učitelia sa naučili i vymysleli veľa rôznych trikov, aby pomohli malým deťom učiť sa, aby urobili výchovu v triede efektívnejšou a svoju prácu zábavnejšou. Rok čo rok majú nové skúsenosti a dokážu využiť vrodenú súťaživosť detí v tomto veku.  Podeľte sa s nami o tajomstvo ich úspechu.

Tajomstvo č. 1: Škôlkári nesmú byť v škôlke pomalí.


Aj vám sa každé ráno dieťa snaží prekaziť pokus vyjsť dverami vášho bytu,  ale okamžite sa otočí sa na päte, keď pani učiteľka oznámi, že je čas vrátiť sa z ihriska späť do škôlky? „Vysvetlenie je dosť jednoduché“. „Keď niečo povieme, deti vedia, že to tak aj myslíme,“ tvrdia učiteľky.
Rodičia úplne bežne povedia na ihrisku svojim deťom – ,,Už ideme domov " a potom sa zrazu zastavia a rozprávajú polhodinu s iným rodičom, alebo odchod na požiadanie svojho dieťaťa donekonečna odkladajú. Ak sa rodič takto správa, hrozí mu, že ho dieťa nebude poslúchať, lebo si bude myslieť, že to, čo mu hovorí, nemyslí doslovne.
Čo to znamená v praxi?  Buďte k dieťaťu nežný, ale súčasne striktne dodržiavajte určité pravidlá – dajte mu vedieť päť minút pred odchodom a čas odchodu mu oznámte definitívne a objektívne. Môžete k nemu podísť a vziať ho do náručia, až kým nepochopí, že to myslíte naozaj vážne.
Môžete použiť ako signál napríklad zvonček, časovač na vajíčka, alebo blikavé svetlo v detskej izbe, aby každý vedel, že je čas obeda, alebo aby ste naznačili deťom, že je čas odložiť hračky. Aj systém počítania (ako napríklad – Kým napočítam do 30, chcem vidieť upratanú izbu), núti deti rýchlo upratať. Mnoho rodičov sľubuje deťom sladkú odmenu, ak  chcú, aby  niečo urobili“, ale toto by malo byť naozaj výnimkou – nakoniec,  odmena vo forme osobného úspechu znamená pre deti oveľa viac ako odmena formou materiálneho stimulu.“
„Dovoľme deťom medzi sebou súťažiť, pomôže to rozvoju ich rýchlosti a tiež poskytne ohromnú možnosť učenia sa“. 

Tajomstvo č. 2 : Deti vedia a chcú pracovať s rôznymi predmetmi oveľa skôr, ako si myslíte.


Väčšina rodičov, ak chce deti naučiť pracovať s ceruzkou, perom či nožnicami, robí chybu v tom, že im ich jednoducho dá do rúk. Najprv sa deti majú učiť  zvládnuť základné motorické zručnosti a činnosti pomocou takých aktivít, ako sú zbieranie orieškov a malých kociek pomocou kuchynských klieští, navliekanie korálok na šnúrku, valcovanie plastelíny, a dokonca jej strihanie nožnicami. Plastelíne je celkom jedno, ako ju deti strihajú. Deti ju môžu strihať ľubovoľným spôsobom a posilniť tak svaly svojich rúk. A naučia sa pracovať s nožnicami.
Keď sa vaše dieťa stane trochu zručným, dovoľte mu strihať papier – ale len takým spôsobom, ktorý mu zaručí úspech. „Pre deti v predškolskom veku predstavuje vystrihnutie nejakého obrázku často príliš zložitú úlohu – nožnice sa môžu do papiera zachytiť a dieťa nie je schopné ďalej strihať. Lepším riešením je strihanie malých tenkých prúžkov papiera: jedno strihnutie – a dieťa prežije pocit veľkého úspechu.“
Pripravte dieťaťu množstvo  tenkých pásikov papiera rôznej farby a škatuľu, do ktorej môže postrihané papieriky vkladať. Potom mu dovoľte nastrihané kúsky papiera nalepiť na papierovú podložku a zavesiť si svoj výtvor na stenu.
Rovnako dobrým materiálom na nácvik strihania je klbko priadze.


Tajomstvo č. 3 : Správny denný režim a pevný čas sú pre prirodzený odpočinok   veľmi dôležité.


Možno pokladáte za zázrak, že vaše dieťa si v škôlke poobede zdriemne so skupinou iných detí, pretože doma vo svojej pohodlnej posteli to nedokáže.
Predškolské zariadenia majú výhodu oproti rodine. Dieťa je v skupine iných detí, ktoré vykonávajú rovnakú činnosť, takže je to jednoduchšie – dieťa sa riadi vôľou skupiny.
A aj keď si nemôžete doniesť dennodenne domov skupinu desiatich trojročných detí, aby si spoločne poobede zdriemli, existujú aj iné riešenia. Deťom doprajte najskôr minimálne pol hodinku na relaxáciu a až potom im umožnite, aby si zdriemli. 
Buďte pritom opatrní a nevykonávajte s deťmi takú činnosť, do ktorej by sa priveľmi pred spánkom pohrúžili a nechceli ju prerušiť. Mohlo by sa stať, že by odmietli ísť spať.
Ďalším krokom je vytvoriť z týchto činností dennú rutinu, systém odpočívania fungujúci na nasledovnom princípe: ten istý čas, tá istá hudba, tá istá posteľ a tie istá očakávania: ticho, alebo spánok.
Obmedzenie faktorov, ktoré dieťa rozptyľujú, môže tiež pomôcť,  počúvanie relaxačnej hudby potlačí hluk vonkajšieho prostredia. 

Tajomstvo č.4:  Spôsob, akým veci hovoríte, je minimálne tak dôležitý ako to, čo hovoríte.


Máte problém zaujať pozornosť vášho dieťaťa? V nijakom prípade nezvyšujte hlas.
Deťom je jedno, s akou hlasitosťou s nimi rozprávate. Učiteľky sa pokúšajú striedať rôzne slovné taktiky, používajú šepkanie, rôzne hlasy, spev alebo ústami vyslovujú slová bez zvuku, aby zaujali pozornosť detí. Používajú i vizuálne pomôcky, ako je výrazná mimika –  dvihnú ruky, dotknú sa prstom svojho nosa a prosia deti, aby urobili to isté, keď budú ticho.
Snažte sa, aby pokyny, ktoré deťom dávate, boli krátke, zrozumiteľné a priamočiare.

Tajomstvo č. 5 : Vaše dieťa sa chce obliekať samo.


Väčšina malých detí túži po pocite nezávislosti, sebadôvery a úspechu, a to prichádza i vo chvíli, keď sa dieťa dokáže obliecť samo.
Ak mu to chcete uľahčiť, zamyslite sa pri kúpe šiat nad tým, na akom stupni vývoja sa vaše dieťa nachádza. Napríklad, trojročné dieťa sa určite neoblečie tak šikovne do riflí so zipsom a gombíkmi ako napríklad do teplákov. Potom vymyslite vlastný spôsob, ako dieťaťu pomôcť v samostatnom obliekaní.
Ďalšou fintou je označenie šiat, aby dieťa vedelo rozlíšiť, ktorá je predná a ktorá zadná strana oblečenia.
Taktiež môžete označiť jednu topánočku hviezdičkou, bodkou, alebo malou samolepkou a naučiť dieťa, aby si označenú topánočku obúvalo stále na tú istú nohu. Alebo: opýtajte sa svojho dieťaťa, či sa jeho topánky na seba hnevajú: ak má topánky obuté na správnych nohách, topánky budú jedna druhú bozkať (dotýkať sa jedna druhej); ak sú obuté nesprávne, topánky sa hnevajú jedna na druhú a odvracajú sa od seba preč.
Aby ste naučili svoje dieťa narábať so zipsom a gombíkmi, nechajte ho, aby si to vyskúšalo na niekom inom – bude lepšie vidieť, čo robí. Je dôležité aby sa to robilo so skutočným oblečením – dievčenské šaty sú oveľa zložitejšie ako šaty bábiky. Dovoľme vašim deťom, aby obliekali veľkých plyšových medveďov do svojich šatočiek. A dajte svojmu dieťaťu možnosť, aby mohlo dotiahnuť zips na kabáte potom, čo mu ho zapnete, dodáte mu tým pocit úspechu.

Tajomstvo č. 6: Dobré skutky a spravodlivé podelenie sa nemusí byť traumatizujúce.


Dospelý človek vie, že niekedy jednoducho musí stáť v rade a na niečo čakať. Je s tým zmierený až do chvíle, kým sa niekto pred neho nepostaví a nepredbehne ho. Deti majú rovnaké očakávania spravodlivosti, čestnosti a poctivosti. Väčšina detí sa spravodlivo podelí a bude robiť dobré skutky tak dlho, kým je systém spravodlivý. „Keď sa dve deti hádajú o jednu a tú istú vec, pohovoríme si s nimi o tom, že bitkou problém nevyriešia. Po bitke príde len plač a pocity hnevu.“. Povieme dieťaťu, ktoré je najviac rozčúlené: Dovoľ, aby som si teraz vypočula Janka a potom si vypočujem teba. Ono hneď stíchne, pretože teraz vie, že si vypočujem obe strany. Kým príde rad na neho, trochu sa upokojí.“ Učiteľka sa potom  snaží presvedčiť deti, aby si v budúcnosti pekne hračku vypýtali, alebo ju nechali inému dieťaťu, keď sa s ňou už dohrali. Vraj v  siedmich z desiatich prípadov to deti urobia presne tak. Ak tento prístup nefunguje, pomôže vytvorený oficiálny postup pre spravodlivú výmenu hračiek medzi deťmi. „Deťom, ktoré čakajú na obľúbenú hračku, stanovte presný časový interval medzi dvoma výmenami. Je to lepšie, ako povedať deťom – počkaj, neskôr, alebo o malú chvíľku príde na teba rada“. Tieto metódy majú  u detí úspech, ak pre stanovenie tohto času na hranie používame malé presýpacie hodiny.


Tajomstvo  č. 7 : Ak chcete dieťa niečo naučiť, hrajte sa.


„Dúfame, že keď prídu deti zo školy domov, povedia, že bola veľká sranda. Hráme sa celý deň, Pretože hra je spôsob, akým sa deti učia. Všetko robíme zábavnou formou, nie mechanickým učením.“
Je jednoduché používať písmenká v projektoch a hrách. „Sfotografujeme alebo vystrihneme všetko, čo sa začína na určité písmeno – alebo hľadáme skupiny s jedným, dvomi alebo tromi predmetmi a robíme z nich knihy.“
Ale najväčším tajomstvom, prečo sa vaše dieťa môže uvoľniť, tešiť i učiť sa nové veci, je v prvom rade to, že má svoju tajnú zbraň:

Vašu bezpodmienečnú lásku. 


Mama a Ja - 4/2003 

 

 


 

Linky pre vás


http://www.dieta.sk/
http://www.mamaaja.sk/
http://www.kamsdetmi.info/news.php
http://www.rodinka.sk./
http://www.nanicmama.sk/
http://www.mimibazar.sk
http://www.burko.sk/deti/
http://www.zvedaveslniecka.estranky.sk/
http://www.tapetypredeti.sk/
http://www.hryprodivky.cz/
http://www.hrajhry.sk/
http://www.samik.cz/
http://www.koblizek.net/

http://www.omalovanky.sk/
http://www.omalovankyonline.cz/
http://www.predlohy.sk/
http://www.hry.cz/
http://www.kamaradske-hry.cz/
http://www.pohadkar.cz/
http://www.minimaxtv.cz/index.php
http://www.videorozpravky.sk/
http://www.dobrenapady.info/news.php
rexik.zoznam.sk/
http://www.omalovanky-zadarmo.sk/
http://www.alinka.sk/
nasarodina.sk/


 

Rizikové faktory v súvislosti so sluchovým vnímaním detí

Ak je výskyt nasledovných rizikových faktorov u dieťaťa vo zvýšenej miere, teda nie jeden, ale niekoľko z nich, je potrebné dané rizikové oblasti stimulovať.

Ak dieťa napriek stimulácii nenapreduje, je potrebné vyhľadať pomoc odborníkov v poradenských centrách  CPPPaP — špeciálneho pedagóga alebo logopéda:
• začína hovoriť neskôr,
• slovná zásoba sa tvorí pomalšie, je chudobnejšia,
• má problém s rýmovaním slov, v 4 rokoch nie je schopné deliť slová na slabiky,
• pred nástupom do školy nie je schopné rozoznať prvú hlásku v slove,
• má problémy s artikulačnou obratnosťou alebo s výslovnosťou,
• dlho mu trvá, kým si niečo zapamätá — má problém so zapamätávaním slov, napr. dlho sa učí 

tvary, nevie si zapamätať dni v týždni a pod.,
• nemá zmysel pre rytmus, je nepokojné a má problém sústrediť sa,
• máte pocit, že nerozumie inštrukciám,
• dieťa má problém spoznať predmet, len keď mu ho opíšete,
• vyhýba sa určitým aktivitám,
• má problém so sociálnym kontaktom.

Čo by mal predškolák zvládať v súvislosti so sluchovým vnímaním:
• Vedieť si zapamätať pesničku, básničku, dni v týždni, farby, tvary.
• Vedieť zreprodukovať jednoduchý rytmus.
• Vedieť rozdeliť slová na slabiky s tlieskaním alebo dupaním.
• Vedieť diferencovať prvé písmeno slov — ak dokáže diferencovať aj posledné písmeno alebo urobiť analýzu krátkych slov, je to výborné.
• Dokáže plniť inštrukcie, aj viacnásobné.
• Dokáže sa sústrediť na počúvanie rozprávky (5 — 10 minút), na základe počutého dokáže povedať, čo počul, prípadne dokáže odpovedať na otázky o texte.

Rodičia si ťažko pripúšťajú, že s ich dieťaťom nie je niečo v poriadku. Stáva sa, že sa spoliehajú na to, že veci sa vyriešia samy alebo že dieťa z toho vyrastie. Často, ak aj navštívia odborníka, vyhľadávajú ďalších len preto, aby im povedali, že je všetko v poriadku. Niekedy rodičia prechádzajú fázou sebaobviňovania, že niečo zanedbali, ale aj obviňovania okolia. Je to normálna reakcia pri zmierovaní sa s problémami. Pedagóg naviguje rodiča v rozhovoroch na to, že nehľadáme vinníka, ale chceme dieťaťu pomôcť. Sú aj rodičia, ktorí problémy svojich detí neprijmú nikdy.
Pri komunikácii s rodičom v súvislosti so sluchovým vnímaním je dobré rodičovi vysvetliť, že v našich podmienkach sa učíme čítať a písať hláskovou analyticko-syntetickou metódou. V predjazykovom období, a to je obdobie predškolskej prípravy, je zvládnutie a rozvíjanie sluchového vnímanie veľmi dôležité.
Možno pomôže malý letáčik v predškoláckej šatni o poruchách učenia a ich príčinách. Určite zaberie pozvanie odborného zamestnanca — špeciálneho pedagóga alebo psychológa na rodičovské združenie. Takisto máme dobré skúsenosti so zadávaním krátkych domácich úloh deťom, ktoré predstavujú prípravu na školu a školské povinnosti. Ak dieťa robí úlohy doma s rodičom, rodič vidí, ako to dieťaťu ide, či dieťa dané úlohy robí rado a bez problémov alebo sa úlohám vyhýba, nedokáže ich urobiť bez pomoci a pod.


Viac informácií nájdete v publikácii Problémové dieťa v predprimárnom vzdelávaní.

 


 

Črevná chrípka

Črevná chrípka, známa tiež ako gastroenteritída, je akútny zápal tráviaceho ústrojenstva, ktorý postihuje žalúdok a tenké črevo. Môže byť vírusového alebo bakteriálneho pôvodu a je typická svojím krátkym priebehom, kedy spravidla trvá najviac tri dni. Inkubačná doba ochorenia sa pohybuje od niekoľkých hodín až po päť dní.

Príznaky

bolesť brucha bolesť kĺbov bolesť svalov dehydratácia hnačka zvracanie zvýšená telesná teplota

Diagnóza

A04A08

Príčin, ktoré črevnú chrípku spôsobujú, je niekoľko. V prvom rade sa jedná o kontakt s infikovanou potravinou alebo nápojom, kedy napríklad jeme rovnakým príborom ako už chorá osoba, alebo pijeme sa rovnaké poháre. Ďalej sa jedná o nedostatočnú hygienu. Neumývame si dostatočne ruky (najmä po odchode z toalety alebo napríklad po pobyte v prostriedkoch hromadnej dopravy) a jeme zle umyté potraviny. Črevnú chrípku môže ďalej spustiť pokazené jedlo. Určité formy sa prenáša aj vzduchom.

Vzhľadom k podobnosti symptómov býva črevná chrípka často zamieňaná so salmonelózou, diétnou chybou, kedy napríklad zjeme dve navzájom sa netolerující potraviny, alebo otravou jedlom.

Príznaky črevnej chrípky

Základným príznakom je bolesť brucha a od toho sa odvíjajúce výskyt hnačiek a vracania. Nutkanie na záchod sa opakuje aj niekoľkokrát za sebou, stolica je riedka. Rovnako tak dochádza k častému zvracaniu. Objavuje sa zvýšená teplota, chorý je oslabený a dehydrovaný. Pridávajú sa aj ďalšie typické chrípkové symptómy ako bolesť kĺbov a svalov.

Liečba

Liečba črevnej chrípky sa odvíja od druhu nákazy. Ak sa jedná o vírusové ochorenie, mnohokrát postačí iba diéta. Tú dodržujeme nasledujúcim spôsobom: Prvý deň, kedy je priebeh choroby najzávažnejšie, sa jedlu vyhýbame úplne a iba dopĺňame tekutiny. Na druhý deň sa príznaky spravidla už zmierňujú a môžeme teda do jedálnička zaradiť suché pečivo, ryžu, dusenú mrkvu alebo sucháre a celozrnné výrobky. Ďalej sa postupne vraciame k bežnej strave a po prvých troch dňoch pridávame nemastná, príliš moc neupravená jedla, ktorá tráviaci trakt sa spamätáva z krízy po chorobe moc nezaťaží a nepodráždi.

U bakteriálneho pôvodu chrípky držíme tiež diétu a navyše podávame živočíšne uhlie a lieky na zmiernenie a neskôr úplné zastavenie hnačky, akými je napríklad Endiaron. U závažnejších stavov je potrebné nasadiť aj liečbu antibiotikami. Pre zlepšenie funkcie črevnej mikroflóry sa užívajú laktobacily. Keďže sa vracaním a hnačkami je z tela odvádzané tiež veľké množstvo tekutín, nezabúdame je dôkladne dopĺňať. Najvhodnejšie je studený čierny čaj alebo minerálna voda, ktoré pijeme po troškách. Pri vysokých teplotách znižujeme teplotu. Odporúča sa napríklad Paralen, ktorý toľko nedráždi sliznicu žalúdka.

 

Črevná chrípka spôsobuje závažné komplikácie u najmenších a starých ľudí. Hlavne u dojčiat je nutné privolať záchrannú službu, alebo ich do nemocnice čo najskôr dopraviť. Vzniknutá dehydratácia malé dieťa vážne ohrozuje na živote.

Prevencia

Základom je obmedziť kontakt s už infikovanými ľuďmi. Dodržiavame hygienické zásady, umývame sa po každej návšteve toalety, riziková sú tiež miesta s veľkou frekvenciou ľudí, možných chorých. Ak bývame s infikovaným pod jednou strechu, po dobu jeho choroby s ním nezdieľame uteráky a osušky. Pred každou konzumáciou jedla si nezabúdame umyť ruky, pri varení pracujeme s riadne umytými surovinami. Presviedčame sa, že jedlo, ktoré sa chystáme zjesť, nie je pokazené alebo iným spôsobom závadné. Priebežne počas celého roka posilňujeme imunitu organizmu.

 

Autor: Simona Knotková

 


 

http://www.cbs.sk/knihy/carovna-horna-nitra/

Pevný LTE internet

Vážení občania!
Telekomunikačná spoločnosť Slovanet v našej obci zaviedla pevný LTE internet. Najmodernejšia bezdrôtová technológia prináša mnohonásobne vyššiu rýchlosť a stabilné pripojenie. Cena programov je od dvanásť eur mesačne.
O zapojenie nového LTE internetu sa informujte alebo prihláste telefonicky na bezplatnom čísle 0800 608 608 alebo na internetovej stránke www.slovanet.sk/lte

Od 1.júla 2016 nadobúda účinnosť novela Trestného zákona, ktorá zavádza podľa § 219a trestnú zodpovednosť za neoprávnený zásah do meradla spotreby zemného plynu a falšovania plomb. V závislosti od závažnosti spáchaného trestného činu a veľkosti škody bude po novom páchateľom hroziť trest odňatia slobody od 1 do 12 rokov.
Veríme, že táto úprava zákona posilní ochranu poctivých odberateľov plynu a zároveň bude zákonne postihovať organizované zločinecké skupiny, ktoré túto trestnú činnosť páchajú.
Pre zvýšenie ochrany odberateľov plynu odporúčame, aby si pravidelnou obhliadkou kontrolovali svoje meradlá spotreby plynu s dôrazom na neporušenosť overovacích a zabezpečovacích značiek – plomb, a akékoľvek podozrenie alebo informácie o neoprávnenej manipulácii s meradlom neodkladne oznámili spoločnosti SPP – distribúcia na tel. čísle: 02/2040 2180 alebo e-mailom na:Noplyn@spp-distribucia.sk. Znížia tým riziko havárie na plynovom zariadení a poškodenia ich zdravia a majetku, ako aj ďalších osôb v jeho blízkosti.

SPP – distribúcia a.s.
Mlynské nivy 44/b
825 11 Bratislava

Obec Dežerice ako príslušný stavebný úrad upozorňuje investorov a individuálnych stavebníkov, že Obec Dežerice má vypracovaný a schválený Územný plán obce. Z tohto dôvodu je potrebné svoje zámery od oplotenia končiac zónou na bývanie odkonzultovať na stavebnom úrade pred vypracovaním projektov.
Toto opatrenie je nutné dodržiavať z toho dôvodu, aby boli dodržané regulatívy územného plánu obce a nedochádzalo k nedorozumeniam a sporom pri podávaní žiadostí o územné rozhodnutie a stavebné povolenie.

webygroup
ÚvodÚvodná stránka